Test vzduchotesnosti Blower door test
Naša spoločnosť myslí aj na budúcnosť našich stavieb, preto sme sa rozhodli realizovať na stavbách test vzduchotesnosti prostredníctvom Blower door testu, ktorý vie odhaliť nežiadúce prenikanie vzduchu v počiatočnom štádiu výstavby, kedy je možné spoľahlivo ich odstrániť a tým zaručiť zákazníkovi vyššiu kvalitu stavby.
Tento test sa začal najprv využívať pri overovaní drevostavieb na zistenie vzduchotesnosti navrhnutej vzduchotesnej roviny na interiérovej strane obvodovej konštrukcie, pretože za ňou inštalovaná tepelná izolácia nemôže byť prevlhčovaná difúziou vodných pár z interiéru stavby. Prevlhnutím tepelnej izolácie sa znižuje jej tepelný odpor, teda zhoršuje sa tak táto základná tepelno-technická charakteristika obvodovej konštrukcie. Preto sa zo strany interiéru inštaluje parozábrana. Ak je táto niekde prerezaná či roztrhnutá, vniká cez túto netesnosť do tepelnej izolácie teplý vlhký vzduch, ktorý následne kondenzuje v tepelnej izolácii. Vo vykurovacom období je totiž v interiéri vyššia teplota a relatívna vlhkosť ako v exteriéri, čo vytvára tlak vodných pár v smere z interiéru do exteriéru. Zhoršuje sa tým kvalita celej stavby a časom môže dôjsť i k vážnemu poškodeniu konštrukcie. Po zistení a overení, že dosiahnutá úroveň vzduchotesnosti stavby má priamu súvislosť s kvalitou či nekvalitou vyhotovenia stavby, sa tento test postupne začal používať i pre murované stavby. Zatiaľ táto metóda diagnostiky nie je v stavebnom procese povinná, avšak ideálne by bolo, keby každá nová stavba prešla meraním vzduchotesnosti.
Podstata Blower door testu podľa normy STN EN 13829 spočíva v stanovení celkovej intenzity výmeny vzduchu (n50). Je to číslo bez rozmeru udávajúce pomer objemového toku vzduchu netesnosťami obálky budovy pri referenčnom tlakovom rozdiele 50 Pa a celkového objemu vo vnútri budovy (koľkokrát za hodinu sa vymení vzduch v celom objeme budovy pri danom tlakovom rozdiele). Pri teste sa vlastne nepriamo zistí, či budova spĺňa podmienky na prípustnú „stratovosť“ tepelnej energie cez obálku budovy. Zároveň pri tomto testovaní odborníci vyhľadávajú miesta a rozsah netesností v plášti budovy, ktoré spôsobujú zbytočné úniky tepla z budovy, alebo v lete naopak prenikanie tepla do budovy (zvýšené náklady na klimatizáciu).
Budovy podľa tohto merania môžeme rozdeliť nasledovne:
- Existujúce budovy n50 ≤ 4,5/h s prirodzeným vetraním.
- Bežné budovy n50 ≤ 1,5/h s núteným vetraním.
- Nízkoenergetické budovy n50 ≤ 1,0/h s rekuperáciou tepla pri vetraní.
- Energeticky pasívne budovy n50 ≤ 0,6/h.
Ako sa Blower door test vykonáva?
Budovu treba na meranie vzduchotesnosti pripraviť. V závislosti od veľkosti budovy a úrovne jej dokončenia, trvá príprava od niekoľkých minút až po hodiny. Pred testom je v budove treba zatvoriť okná a dvere, utesniť všetky prestupy cez obálku budovy (utesniť vývod na komín, digestor, výfukové potrubie vetracej jednotky, kanalizáciu, prívodné potrubie vody…). Podľa zrealizovaných meraní v praxi sa dá povedať, že príprava rodinného domu si vyžaduje približne hodinu. Samotný test, ktorý je automaticky riadený počítačom potom trvá 30 minút až 1 hodinu.
Test sa vykonáva tak, že do vchodových dverí alebo okna sa umiestni nastaviteľný vzduchotesný rám. V ráme je napnutá plachta s otvorom, do ktorého sa vzduchotesne osadí ventilátor s regulovateľnými otáčkami. Pripoja sa aj meracie sondy na meranie vonkajšieho a vnútorného tlaku vzduchu. Do prístroja sa zadajú údaje potrebné pre výpočet výslednej hodnoty (plocha a objem meraného objektu, vonkajšia a vnútorná teplota, rýchlosť vzduchu) a môže sa začať testovať. Po zapnutí ventilátora je v budove vytváraný pretlak alebo podtlak až pokiaľ je medzi vnútorným a vonkajším prostredím dosiahnutý tlakový rozdiel 50 Pa. Tento rozdiel zodpovedá približne tlaku, ktorý vyvinie vietor s rýchlosťou 10 m/s. Výslednú hodnotu merania môžeme vyjadriť ako podiel objemu vzduchu, ktorý prejde cez netesnosti v konštrukcii budovy za 1 hodinu k celkovému objemu vzduchu v budove. Napríklad nameraná hodnota 0,8 znamená, že každú hodinu sa cez netesnosti v obálke budovy vymení 80 % vzduchu pri rozdiele tlakov 50 Pa.
Na meranie vzduchotesnosti sa využívajú dve metódy:
Metóda B (test budovy vo fáze ukončenej hrubej stavby): pri tejto metóde musia byť utesnené všetky otvory. Táto metóda je najvýhodnejšia, keďže umožňuje zistené netesnosti ešte dodatočne utesniť.
Metóda A (test budovy, ktorá je v používaní): Meranie sa vykonáva na už dokončenej budove počas jej užívania s funkčným kúrením alebo vzduchotechnikou a bez toho aby sa museli dodatočne uzatvárať otvory napr. komín, digestor atď.
Diagnostika budovy
V nadväznosti na meranie (ak budova nespĺňa doporučené hodnoty) sa následne realizuje identifikácia prievzdušných miest a ich utesnenie. Na vyhľadávanie sa používa Termokamera, Anemometer, dymostroj, dymové tyčinky a iné pomôcky.
Najkritickejšie miesta vznikajú pri komíne, nakoľko tvárnice sú prievzdušné, takže musí byť natiahnutý v lepidle aby cezeň neprúdil vzduch. Ďalej pri napojení okien a dverí na stenu (resp. na parozabránu), predovšetkým pri posuvných oknách, ktoré sú utesňované tzv. štetinkami. Kritické miesta sú tiež v okolí spojov obvodových stien na základovú dosku, prestupoch cez parozábranu (voda, kanalizácia, elektrika…) a pri spojoch parozábrany.
Výhody vzduchotesného domu:
- zabránenie pocitu „prievanu“ (cez netesnosti neprúdi vzduch),
- znížená spotreba energie,
- zabránenie prenikaniu vodných pár a následnej kondenzácii v obvodovej konštrukcii stavby,
- lepšia kvalita vzduchu v dome v dôsledku nevnikaniu nečistôt z vonkajšieho prostredia,
- zlepšenie funkčnosti rekuperácie,
- znížená hlučnosť v interiéri – cez netesnosti nepreniká hluk z vonku.
