Konštrukcia drevodomu je spoľahlivá a rokmi overená. Nedajte sa odradiť mýtmi a poverami

Drevodom a jeho konštrukcia. Táto téma je často diskutovaná najmä medzi širokou verejnosťou. Aj napriek tomu, že ide o rokmi overené riešenie, mnohí jej stále neveria. Preto radšej volia pre svoj nový domov “tradičné” materiáli akými sú tehla a pórobetón. Ako však taká drevostavba rastie a aká je jej konštrukcia?

U väčšiny ľudí prevláda názor, že drevostavby sú niečo nové, moderné. Opak je však pravdou. Drevo je vzhľadom na naše klimatické podmienky spoločne s nepálenou hlinou a kameňom skutočne tradičný stavebný materiál. Kým pôvodne sa drevodomy stavali z takmer neopracovaných kmeňov, dnes je situácia podstatne iná. 

Konštrukcia drevodomu vychádza zo systému two by four

Konštrukcia drevostavby je po základy prakticky rovnaká, ako pri murovaných domoch. Rozdiel je len v precíznosti postavených základov. Nerovnosti základovej dosky je možné pri murovaní z pálenej tehly alebo pórobetónu dorovnať pri prvej rade. To v prípade konštrukcie drevodomu je pomerne komplikované. Preto je dôležité, aby boli základy skutočne rovné. 

Následne sa dostávajú k slovu tesári. Majstri cez drevo sa pustia do konštrukcie drevostavby. Zvyčajne vytvárajú tzv. ľahký drevený skelet, ktorý vychádza z amerického systému “two by four” (voľne preložené ako dva krát štyri). Základným prvkom je totiž hranol s rozmermi 2 x 4 palca (cca 5x10cm). Systém “two by four” vznikol okolo roku 1840 v USA. 

V Európskych pomeroch sa však používa masívnejšie drevo. Zvyčajne je to 5x14 cm poprípade viac v závislosti od požadovaných tepelnoizolačných vlastností. Hranoly sa stavajú od seba v predpísanej vzdialenosti. Priestor medzi nimi je vyplnený tepelnoizolačným materiálom. Často sa používa polystyrén a minerálna vlna. 

Vďaka tejto kombinácii, teda tenkej steny tvorenou stojkami a tepelnou izoláciou, majú drevodomy svoju bezkonkurenčnú výhodu. Pri rovnakej zastavanej ploche získate o 10 - 20% viac úžitkovej plochy. Murované domy totiž majú hrúbku steny minimálne 30 cm. 

Veľmi dôležitým prvkom konštrukcie drevodomu je potom opláštenie. Najčastejšie sa realizuje s využitím OSB dosky. Tá má hneď tri funkcie. Pomáha celú stavbu stužiť, zároveň slúži ako parobrzda a vzduchotesná prekážka. 

Dôležitosť tepelnej izolácie pri drevodomoch

Aby stavba spĺňala súčasné kritéria kladené na moderné domy, je potrebné ju zvonku ešte zatepliť. Opäť sa používa minerálna vlna, polystyrén alebo iný tepelnoizolačný materiál. Hrúbka izolácie závisí od projektu. Mala by však byť minimálne 15 a viac centimetrov. 

Steny, resp. konštrukcia drevodomu by mala byť čo najpasívnejšia. Podľa výskumov je pasívny štandard o zhruba 7 - 10% drahší ako bežný. Vynaložené prostriedky sa však po asi 10 - 12 rokoch vrátia a následne po zvyšok existencie stavby už len šetria náklady na prevádzku. 

V momente, kedy je celý skelet postavený, dostávajú sa k slovu tesári. Tí v závislosti od projektu postavia strechu (buď valbovú, sedlovú alebo rovnú). Pokiaľ je dom pod strechou, prichádzajú na rad ďalší majstri. Na položenú hydroizoláciu sa kladie tepelná izolácia v hrúbke aspoň 10 cm (zvyčajne tvrdený polystyrén). Potom príde 5 cm poter a finálny povrch (plávajúca podlaha, dlažba atď.)

K podstatným častiam konštrukcie drevostavby je aj skladba stropu. Pri drevodomoch sa medzi stropné trámy ukladá tepelná izolácia. Opäť môže ísť o minerálnu vlnu, ale aj striekanú izoláciu či iný materiál vhodný na takéto použitie. Na túto konštrukciu sa potom zavesia sadrokartónové profily a samotné sadrokartónové platne, ktoré vytvárajú podhľadovú stranu. 

Konštrukcia drevodomu má veľa výhod

Konštrukcia drevodomu má viac než 180 ročnú tradíciu. To je zhruba o 130 rokov viac ako stavby z pórobetónu. Za ten čas sa systém podstatne zdokonalil. Materiály používané v súčasnosti spĺňajú všetky kritériá kladené na moderné domy. Oproti iným konštrukčným systémom však majú viacero benefitov.

Od momentu, kedy je postavená základová doska, je celý proces výstavby suchý. Výnimku tvorí až poter a kladenie keramickej dlažby. To je napríklad oproti stavbe s pórobetónu podstatný rozdiel. Samotné tvárnice z tohto materiálu majú veľmi vysokú vlhkosť a trvá aj niekoľko mesiacov, než uschnú a získajú deklarované tepelnoizolačné vlastnosti.

Vďaka suchému procesu výstavby sa znižuje množstvo prejazdov stavebnej techniky. Stavebný pozemok tak nevyzerá ako tankodrom. Zároveň sa nemusíte báť, že vám zostane okolo domu vysypaný betón. 

Veľmi dôležitým benefitom je aj samotná rýchlosť výstavby. Nakoľko odpadajú mokré procesy výstavby a teda netreba čakať, kým betón vytvrdne, je možné postaviť drevodom na kľúč za relatívne krátky čas v rádovo troch či štyroch mesiacov. 

Tip na záver

Drevodomy sú aj napriek skeptikom veľmi populárne na Slovensku aj v ostatných častiach Európy. Pokiaľ plánujete stavať, nechajte sa inšpirovať našim katalógom projektov. Naše moderné drevodomy sme schopní postaviť kdekoľvek na Slovensku a v Čechách, vo svahu či na rovine. Staňte sa aj vy našim spokojným zákazníkom. 

Zdielať cez: skopírovať odkaz