Mesiac: november 2015

Podlahové vykurovanie

Ešte pred pár rokmi bolo podlahové vykurovanie výsadou bohatých ľudí – inštalácia bola náročná a drahá a taktiež prevádzkové náklady neboli najnižšie. V súčasnosti vďaka vývoju technológií si však pohodlný komfort, ktorý nám poskytuje podlahové vykurovanie, môže dovoliť oveľa širšia vrstva majiteľov nehnuteľností. Podlahové vykurovanie je súčasťou mnohých montovaných domov, pretože prináša so sebou viaceré pozitíva.

Podlahové vykurovanie nie je žiadnou novinkou. Používali ho už naši dávni predkovia v primitívnych chatrčiach, v ktorých vykopali priekopu, prekryli ju ploskými kameňmi, ktoré slúžili ako podlaha a v priekope udržiavali oheň, ktorý zohrieval kamene a tým pádom efektívne vyhrial celé obydlie. Rovnaký prinícp, samozrejme v technologicky vyspelejších verziách, využívame aj dnes.

Aké sú výhody podlahového vykurovania?

Podlahové vykurovanie okrem pocitového luxusu, ktorý poskytuje najmä v zimných mesiacoch, počas ktorých je veľmi príjemné chodiť po vyhriatej podlahe, prináša aj mnohé iné výhody. Vďaka tomu, že vyhrievacia sústava sa dá nainštalovať pod každý bežný podlahový materiál (plávajúca podlaha, dlaždice, linoleum, koberce, liaty betón a podobne), ostáva skrytá a teda vykurovacie telesá nenarúšajú celkový vizuál interiéru. Interiérový dizajnér alebo majiteľ nehnuteľnosti sa teda nemusí obmedzovať umiestnením radiátorov alebo iných výhrevných telies, ktoré sú zvyčajne viditeľné v priestore, a môže dizajn plne prispôsobiť želaniu obyvateľov (resp. svojim predstavám). Podlahové vykurovanie je bezpečnejšie aj pre rodiny s deťmi, pretože vylučuje riziko popálenia, ktoré často vzniká najmä pri klasických starých liatinových rebrových radiátoroch, a zároveň udržuje detské nohy v teple (aj keď si dieťa napríklad vyzuje papuče), čiže znižuje riziko prechladnutia.

V čom je rozdiel pri šírení tepla podlahovým vykurovaním a pri klasickom vykurovaní telesami?

Základným faktom, ktorý odlišuje plošné podlahové vykurovanie od vykurovania bodovými vykurovacími telesami, je spôsob zohrievania priestoru. Pri samostatných telesách je  pre vyhriatie priestoru nevyhnutná cirkulácia vzduchu, pričom počas nej účinnosť klesá (teplota sa cirkuláciou stráca) a zároveň nezanedbateľný objem tepla prirodzene stúpa ku stropu, čiže najmä v priestoroch, ktoré majú vyššie stropy alebo komplikovanejšie pôdorysy, je takéto vykurovanie jednoznačne menej efektívne oproti podlahovému vykurovaniu. Pri podlahovom vykurovaní je totiž tepelný zdroj umiestnený plošne “dole” – pod podlahou, vďaka čomu sa ohrieva podlaha a od nej sa následne teplo distribuuje priamo ku človeku, resp. do spodných vrstiev vzduchu, v ktorých sa prirodzene obyvateľ priestoru pohybuje. Z toho vyplýva aj ekonomickosť vykurovania – tepelné straty sú nižšie a efektivita vykurovania vyššia.

Aké dva základné typy podlahového vykurovania poznáme?

V zásade poznáme dva najrozšírenejšie typy podlahového vykurovania – elektrické a vodné. Vodné vykurovanie je zvyčajne finančne oveľa náročnejšie ako elektrické – najmä ak vezmeme do úvahy počiatočnú investíciu, ktorá okrem systému vodovodných potrubí v podlahe zahŕňa aj bojler a výkonné čerpadlo. Lacnejším variantom sú rôzne druhy elektrického podlahového vykurovania, ktoré sa v súčasnosti stávajú čoraz obľúbenejším a rozšíreným typom vykurovania.

Je podlahové vykurovanie vhodné aj do montovaných domov?

V montovaných domoch sa často využíva elektrické vykurovanie formou vykurovacích fólií, ktoré sú vhodné najmä pod podlahu, koberce či linoleum. Teplota podlahy podlahovým vykurovaním by nemala byť vyššia ako 27°C a preto sa aj tieto systémy vyrábajú parametrovo s ohľadom na danú maximálnu teplotu. Vykurovacia fólia, ktorá sa inštaluje priamo pod suché povrchy, rýchlejšie reaguje na zmeny teploty v prostredí. Do vlhkého prostredia, resp. pod ďalšie povrchy (dlažba, liata podlaha, atď.) sa bežne inštaluje akumulačný vyhrievací film, ktorý sa zalieva pod vodivý materiál anhydrit.

Výrazným negatívom, ktoré bránilo mnohým ľuďom v zaobstaraní podlahového vykurovania, boli donedávna veľmi vysoké náklady na inštaláciu, údržbu a samotný chod. Avšak dnes, najmä v prípade niektorých typov elektrického vykurovania (napríklad infravykurovanie) sa toto negatívum stráca a vykurovanie je čoraz dostupnejšie.

Základová doska a montovaný dom

Ako sa hovorí (nielen v stavebníctve) – najlepšie je začať od základu. Základ už vo svojej podstate tvorí azda najdôležitejší prvok celku – to platí vo všetkom, avšak v stavebníctve dvojnásobne. Ak ste sa rozhodli pre novostavbu, mali by ste pamätať na to, že základová doska je alfou a omegou kvalitne postaveného domu. Nielen pri klasických murovaných, ale aj pri čoraz populárnejších montovaných domoch je hlavnou podmienkou úspešnej stavby kvalitne vyhotovená základová doska. V nasledujúcom texte si stručne predstavíme niekoľko základných faktorov, na ktoré by ste sa mali zamerať pri výbere realizátora základovej dosky, resp. pri samotnej realizácii.

Ktoré kroky sú nevyhnutné pred samotným položením základovej dosky?

Po výbere projektu a realizačnej firmy, kúpe (nadobudnutí pozemku), vymedzení pozemku spôsobilým odborníkom, zabezpečení potrebných financií a vybavení stavebného povolenia prichádzajú na rad prípravné práce, ktoré sú nevyhnutné na osadenie základovej dosky. Patrí medzi ne oplotenie pozemku (staveniska), vyčistenie plochy pozemku (búracie práce, odstraňovanie porastov na základe povolenia, odhŕňanie ornice a pod.), vyrovnávanie pozemku, pripájanie cestných komunikácií ku stavbe, prívod vody a elektrickej energie či vytýčenie stavby geodetom.

Čo je základová doska?

Základová doska je betónová doska umiestnená nad podložím (pozemkom) a izolačnou vrstvou, ktorá sa nachádza medzi podložím a základovou doskou – zvyčajne ju tvorí štrk alebo piesok, prípadne ich kombinácia alebo novšie materiály ako napríklad sklopenový granulát. Samotná základová doska sa realizuje na základe viacerých krokov. Po vytýčení stavby geodetom sa začína výkopovými prácami. Hĺbka výkopu závisí od podložia (od toho, či je pozemok napríklad skalnatý alebo piesočnatý). Potom sa pokračuje betónovaním základov, pokládkou pásoviny pre montáž bleskozvodu, kanalizáciou vyvedenou 1 m od základovej dosky, prípojkou vody v základovej doske (takisto vyvedenou 1 m od dosky), osadením chráničky pre prívod elektrického káblu a osadením debniacich tvárnic a karirohoží. Následne sa realizuje izolačná vrstva umiestnená medzi podložím a betónovou doskou, ktorá musí byť riadne zhutnená, aby neskôr nenastali problémy s nestabilitou, praskaním a podobne. Poslednými krokmi sú šalovanie a samotné betónovanie základovej dosky.

Aké kritéria musí spĺňať kvalitná základová doska?

Najdôležitejšie kritériá, ktoré musí kvalitná základová doska spĺňať, sú dostatočná pevnosť, stabilita a rovnosť. Základová doska akejkoľvek stavby musí byť rovnomerne zrealizovaná, musí byť teda rovnako hrubá vo všetkých častiach, rovná aj v rohoch, hladká a nesmie prichádzať do priameho kontaktu s podložím. Teda nielen samotná betónová platňa, ale aj ostatné súčasti, ako základy, izolačná vrstva či prípojky musia byť realizované kvalitne a dôsledne. Kvalita základovej dosky určuje kvalitu, životnosť a stabilitu celej budúcej stavby.

Dodáva sa základová doska v rámci montovaného domu?

V rámci montovaného domu sa štandardne základová doska nedodáva – z jednoduchého dôvodu. Každý pozemok je iný, a vyžaduje rôznu náročnosť prác a investície pre základovú dosku a preto sa cena základovej dosky nedá paušalizovať a zahrnúť do katalógovej ceny montovaného domu. Niektoré realizačné firmy však ponúkajú vyhotovenie základovej dosky za dodatočný poplatok, ktorý sa vypočíta po zhodnotení pozemku z hľadiska lokality, prístupnosti, rovinatosti a podobne. Realizácia základovej dosky tou istou firmou, ktorá bude realizovať montovaný dom je výhodná najmä z hľadiska komplexnosti prác, pretože firma presne vie ako dosku zrealizovala a môže plynule nadviazať na realizáciu samotného montovaného domu.